Prieskum hmyzu sa počas obchôdzok uskutočňoval predovšetkým pozorovaním a fotodokumentovaním živých jedincov významných, predovšetkým chránených druhov. Výsledky výskumu významnejších druhov hmyzu porovnávame s údajmi iných autorov. Významnejšie nálezy z výskumu chrobákov Tatier z predchádzajúcich rokov na lokalite Štart z rokoch 2006, 2007 a 2012, ktoré uvádza Majzlan (2015) pri použití invazívnych metód a taktiež druhy zistené v rámci prieskumu dvojkrídlovcov, ktoré na tej istej lokalite v roku 2007 odchytili a publikovali Straka a Majzlan (2009) sme akceptovali a osobitne uviedli v správe prieskumu za rok 2020 (SEKERČÁK a kol. 2021). Keďže prakticky pri všetkých invazívnych metódach dochádza k úhynu odchytených jedincov (zemné formalínové pasce na epigeický hmyz; Malaiseho a nárazové pasce, pôdne a stromové fotoeklektory, octové lapače na mycetofágy a iné). Náš prieskum bol cielene zameraný prednostne na heliofilný hmyz, t.j. s dennou aktivitou a najmä overovanie výskytu chránených a ohrozených druhov vizuálnym pozorovaním, cieleným vyhľadávaním a fotodokumentovaním. Nebolo potrebné usmrcovanie jedincov, pri overovaní podobných druhov odchyt entomologickou sieťkou alebo v priehľadnej epruvete živého jedinca. V prípade mnohých druhov, ktoré nie sú aktívne počas dňa, vyšetrené boli požerky alebo iné znaky prítomnosti druhov na lokalite. Metódy pre zisťovanie motýľov: determinácia lietajúcich imág motýľov s dennou aktivitou (transektová metóda) a odpočívajúcich nočných motýľov (prevažne piadivky) a determinácia húseníc (oklepy a smýkanie vegetácie). Mapovanie motýľov bolo doplnené celkovou obhliadkou biotopov, ktorá umožňuje odpozorovať sukcesné a iné zmeny v rozlohe a kvalite stanovíšť, ktoré sú pre druhy rozhodujúce. To nám pri významných druhoch súčasne umožnilo urobiť relatívny odhad veľkosti populácie. Špeciálnou metódou bolo vnadenie pomocou feromónov v prípade detekcie podobníkovitých (Sesiidae). Na determináciu motýľov sa použila najnovšia edícia atlasov od Maceka a kol. (2007, 2008, 2012, 2015) a Laštůvku a kol. (2018). Inštrukcie na vyhľadávanie významných druhov poskytuje Príručka metód monitoringu (SAXA, ČERNECKÝ, GALVÁNKOVÁ & al. 2001). Ekosozologický status (ohrozenie druhov) sme žiaľ museli hodnotíť podľa pôvodného červeného zoznamu, ktorý je po 20 rokoch už zastaralý (BALÁŽ, MARHOLD, URBAN & al. 2001).